Krátky odpočinok, 9. decembra 2024

Milí priatelia,

dúfam, že ste sa nenechali vtiahnuť do víru predvianočného zhonu. A ak sa tak, žiaľ, stalo, navrhujem vám krátke odpočinutie s nasledujúcimi riadkami .

Život sám, a často aj s humorom, nás učí rôznym veciam, napríklad tomu, že pravda vždy vychádza z úst nemluvniat. Takto môžeme voľne parafrázovať slová Žalmu 8. V zdanlivej naivite a nevinnosti detí je priamy prístup k pravde. Neveríte? Potom počúvajte.

Nie je to tak dávno, čo jeden francúzsky biskup navštívil katolícku materskú školu vo svojej diecéze. Chcel, aby ho žiaci spoznali, a tak sa ich opýtal: „Mám na hlave veľký ozdobný klobúk, krásny zlatý prsteň a veľký lesklý kríž, kto som?“ Žiaci sa ho opýtali: „Kto som?“ „Kto som? Jeden chlapec mu pohotovo odpovedal: „Ty si veľký, namyslený výrastok!“ A tak sa mu to podarilo.

Aké ponaučenie si môžeme vziať z tohto vtipného a trochu neúctivého príbehu? Po prvé, je celkom zbytočné robiť si zo seba niekoho iného, aj keď s tým najlepším úmyslom. Keď nás neomylne prekukne prenikavý pohľad dieťaťa, o čo viac nás prekukne pohľad nášho Pána, o ktorom evanjelista Ján hovorí, že sám dobre vedel, čo je v človeku. (Jn 2, 25) Za druhé, takto oslobodení od smiešnych masiek sa naučíme nebrať sa príliš vážne. Na vlastnej koži zažívame, aká úžasná je sloboda Božích detí.

Ak si osvojíme tieto dva základné postoje, nič nám nezabráni rozpoznať v betlehemskom Dieťati nášho Pána a Boha, aby sme aj za tým najmenším vianočným darčekom, ktorý dostaneme, spoznali milujúce srdcia našich blízkych.

To vám z celého srdca želám v týchto požehnaných dňoch, keď slávime tajomstvo príchodu Božieho Syna na svet, medzi nás, k nám, do našich sŕdc.

Srdečne O. Jiří, celerár opátstva Nový Dvůr a konateľ spoločnosti Labora s.r.o.