Nezastaviteľný pokrok, 18. februára 2025

Milí priatelia,

tento rok nezadržateľne kráča vpred. Ešte sme sa ani poriadne nerozhliadli a už vykrajujeme z mesiaca február. Posledné dni sa niesli v znamení dvoch časovo a priestorovo pomerne vzdialených udalostí, ktoré však majú veľa spoločného.

Prvou je každoročná spomienka na objavenie Nového dvora, ktorá sa uskutočnila 30. januára 1999. Túto udalosť sme už mali možnosť spomenúť. Verne si ju pripomíname každý rok. Je to stále živá spomienka a poďakovanie za všetky dary, ktoré táto udalosť priniesla. Naši bratia, ktorí toto miesto objavili v hmlisté popoludnie, videli viac než len pochmúrne ruiny budov. Už mali pred očami krásu, ktorá sa v nich ukrýva, krásu, ktorá, hoci si vyžiada pot a námahu, z týchto ruín vzíde. A táto pravda platí aj v našom živote. Je dôležité pozerať sa za hranice bezprostredne vnímateľného.

Často totiž nevidíme krásu, ktorá sa skrýva za všednosťou, za banalitou našich dní. Ale ona tam je, skrytá a netrpezlivo čaká, kým ju necháme vynoriť sa, kým jej dovolíme prejaviť sa a ukázať sa. Objaviť túto krásu v našom živote je niekedy dosť náročné, najmä v skúškach alebo situáciách, keď všetko pôsobí dojmom, že neexistuje. Vyžaduje si to vidieť ďalej ako na špičku nosa. Je to podmienené neochvejným postojom viery v dobro, ktoré sa nachádza v každom človeku, nech je akokoľvek hlboko skryté.

Druhou udalosťou bolozaloženie nového kláštora v Senegale. Už minulý rok sme v jednom z listov spomínali prípravu novej nadácie v tejto krajine. Tým dňom s veľkým „D“ bol 26. január. Teda deň, keď slávime sviatok našich svätých zakladateľov. Je v tom krásna symbolika, keď z prastarých koreňov vyrastá nová ratolesť, a tiež veľká zodpovednosť: verne kráčať v stopách našich zakladateľov a nespočetných mníchov, ktorí nás na tejto ceste predišli. My, ktorí sme prežili založenie nášho kláštora v Novom Dvore, vieme, že založenie je len začiatok a nebude to prechádzka ružovou záhradou. A ak budú ruže, budú nepochybne aj tŕne... Niekoľko fotografií vám priblíži atmosféru tohto významného dňa.

Za dobro sa vždy platí. Dr. Elisabeth Kübler-Rossová vysvetľuje: „Ľudia, ktorí nikdy neboli zranení, nikdy nežili. Ľudia pokrytí jazvami majú zvláštnu vnútornú iskru. Naučili sa, že zranenia slúžia ako skúšky, životné testy, ktoré preverujú našu silu, naše vnútorné presvedčenie, náš charakter. A skúsenosť ukázala, že kým niektorých ľudí životné skúšky zdrvujú a poburujú, iní z nich vychádzajú s väčším zmyslom pre pokoru a duchovnú hĺbku, odpútaní od malicherností a zameraní na to podstatné, naplnení jemnosťou a láskavosťou voči všetkým.“

Prajem vám, aby táto vnútorná iskra vo vašom srdci nikdy nezhasla.

O. Jiří, celerár opátstva Nový Dvůr a konateľ spoločnosti Labora s.r.o.