Korene, 14. júla 2026

Milí priatelia,
Viete vôbec, na čom si pochutnávajú účastníci filmového festivalu v Karlových Varoch? Odpoveď na takúto otázku určite tušíte. Ale vážne! Grandhotel Pupp, jedna z ikon Karlových Varov, odoberá našu horčicu a pripravuje z nej lahôdky pre svojich hostí. Aj na Krajskom úrade Karlovarského kraja začali rozdávať poháriky novodvorských horčíc, a to hneď trapistických, aby si ich ľudia dobre zapamätali.

Takéto príležitosti pre nás znamenajú viac než len dobrú reklamu. Pripomínajú nám, že postupne zapúšťame korene v prostredí, ktoré nás obklopuje, a že sa stávame súčasťou nielen plzeňskej diecézy, ale aj Karlovarského kraja, na ktorého východnej hranici stojí náš kláštor.

Na slávnosť našich cisterciátskych zakladateľov – svätých Roberta, Aleriha a Štefana – spievame každý rok v jednej z antifón: „Milovali miesto, kde žili, aj svojich bratov.“ Možno sme postupom času citlivejší práve na tento rozmer lásky k miestu, na ktorom žijeme.

Korene našej komunity siahajú do Sept-Fons vo Francúzsku, ale história Nového Dvora je spojená s tepelským kláštorom premonštrátov, s životnými osudmi sudetských obyvateľov aj s dejinnými zvratmi, ktoré tento kraj navždy poznamenali. Ak pochádzate z našich končín a uchovávate rodinné spomienky spojené s Novým Dvorom, budeme veľmi radi, keď sa o ne s nami podelíte.

Začiatkom júla sa u nás zastavili pútnici na každoročnej púti do Skokov pri Žluticiach. Pohostili sme ich chlebom s našou nátierkou Patnut's a ponúkli balzam na unavené nohy. Milostivý obraz Panny Márie Skokovskej je nám veľmi drahý. Podieľali sme sa na jeho renovácii a pri tejto príležitosti sme dali zhotoviť jeho kópie aj pre naše kláštory. Aj na fasáde nášho domu pre hostí je zobrazená Panna Mária Skokovská. Radi sme teda spolu s pútnikmi poslali svoje pozdravy i prosby o príhovor na toto krásne, a predsa ťažko skúšané miesto. 

Naším najvlastnejším miestom je však klauzúra. Nie je hradbou, ktorá by nás mala vzďaľovať od ľudí, ani úkrytom pred svetom. Sme tu pre Boha, ale aj pre všetkých ľudí, za ktorých sa modlíme. Naše srdce má byť slobodné nie preto, aby zostalo prázdne, ale aby mohlo prijímať úmysly čo najväčšieho množstva ľudí, bez zvláštnych preferencií. Aby sa v ňom našlo miesto aj pre tých najpotrebnejších a najopustenejších, hoci by žili na druhom konci sveta. Práve pre nich vyprosujeme dotyk Božej nežnosti.

Klauzúra nám nezužuje obzor. Naopak, otvára ho ďalej, než kam by sme sa mohli počas prázdnin vydať.

Srdečne, v modlitbe,

Vaši mnísi