Citlivosť, 17. septembra 2026

Milí priatelia,
leto je za nami a septembrové rána sú už dosť chladné. U nás to pociťujeme obzvlášť preto, že celé jedno krídlo krížovej chodby kláštora zostáva bez okien. Keď okolo tretej hodiny rannej prichádzame na prvú nočnú modlitbu, Matutínum, sviežy, niekedy až mrazivý vzduch nás prebúdza do jasnej noci, v ktorej sa chceme modliť za všetkých, ktorí sú osamelí, chorí alebo ktorí prežívajú nedostatok ľudskej blízkosti, rovnako ako tej Božej.

Príchod dažďa

Máme zostať citliví. Citliví k radostiam, ale aj k bolestiam, ktoré sú miestom stretnutia medzi ľuďmi. Modlitba, ticho a samota v nás majú túto citlivosť posilňovať. Nie je to vždy príjemné, pretože nám odhaľuje aj naše vlastné potreby. Tam, kde je cit, a to aj bolestný, je život.

Citlivosť umožňuje súcit, ale aj schopnosť nechať si pomôcť. A to je niekedy náročnejšie než pomáhať druhým.
Podobne ako citlivá či suchá pleť potrebuje starostlivosť, tak aj naše srdce, vedomé si svojej nenasýtenosti, túži po úteche. Keď pokožke ponúkneme niečo, čo jej prospieva, jej živé bunky si z toho dokážu vziať to, čo potrebujú na svoju obnovu. Je v tom niečo krásne: aj naše telo má v sebe schopnosť prijímať pomoc.

V prírode je ukrytých mnoho pokladov a ich objavovanie je pre nás stále trochu dobrodružstvom. Uvedomujeme si tiež, že naša kozmetika nemá slúžiť iba na skrášlenie. Ak počas bohoslužieb zverujeme Bohu duše ľudí, počas dňa sa snažíme starať sa aj o ich telá.

Príroda skrytá v každej krabičkeSo surovinami máme osobnú skúsenosť, vrátane ich zberu.

Dúfame, že do konca septembra opäť zavrieme a zasklíme krížovú chodbu, aby sme sa jedného dňa neprebudili do snehovej záveje, ktorou by sme sa museli cestou do kostola prehrabať. Ale okná aj dvere do nášho e-shopu zostávajú stále otvorené. Tak nás tu môžete navštíviť. Alebo ak máte práve na srdci nejaký úmysel, neváhajte nám ho poslať, aby sme ho zahrnuli do našich modlitieb.

Desiata

Z ticha modlitby,

Vaši mnísi